Moja robota by sa dala zhrnúť do jedného slova: Ošetrovanie. Takže som si ráno privstala, nakŕmila 30 zverencov, pekne ich obliekla, medzičasom im upratala izbičky a večer som dohliadla na to, aby sa mi niekam neodtúlali.... Zásadný fakt, ktorý však treba zmieniť je, že moji zverenci mali zhruba od 300 do 600 kíl, štyri nohy, a vedeli s ladnosťou takého veľkého zvieraťa mieriť pri kopaní kopýtkami....
Áno, áno, posledné 2 týždne som strávila na farme, s koňmi, jednou kravou, kopu sliepok, 4 psami a dvoma zatúlanými mačkami. A ešte aby som nezabudla, súčasťou thoto zverinca bolo aj 23 detí z tábora, z ktorými bolo občas viac roboty ako s celým štvornohým osadenstvom dokopy.
Život na takejto farme zvykne byť dosť náročný. Základom pre zachovanie duševného a telesného zdravia je najmä dostatok kofeínu, nadhľadu, humoru a sily v horných končatinách. Veď vedrá, sedlá, fúriky, vidly a vrecia človek nemôže nechať levitovať. A aby som nezabudla, človek potrebuje hlavne nezdolný optimizmus... niečo v zmysle, že keď prší tri dni za sebou a hrozí utopenie v blate, sme na tom dobre, pretože ešte stále môže pršať aj štvrtý deň.
Nuž tak k samotným obyvateľom z druhovej skupiny Koní môžem povedať len, sú presne ako ľudia, S rôznymi náturami, zlozvykmi, ochotou pracovať a ešte aj farbu vlasov a očí majú rôznu. Niektorý sú stále hyperkinetickí dôchodcovia, iní vyplašené deti alebo prepracovaní dospeláci s pracovnou dobou 8 hodín denne. Pri budení sa mračia rovnako ako každý iní človek, rovnako nadšene nevyzerajú ani pri oznamovaní nadčasov. Samozrejme, aj tu sa nájdu nezlomný povaľači a tvrdohlavci, puberťáci bez výchovy alebo roztomilé staré panie s bolesťami kĺbov.
Viem, že sa nepatrí smiať z cudzieho nešťastia, ale ako skoro vetrinárku(alebo ako to ja volám, adeptku) ma až nemiestne potešili zranenia. Veď možností pichať inekcie, vyplachovať nosné dutiny a podávať protizápalové lieky nie je až toľko. Rovnako ako zúčastniť sa otelenia kravy. Ja, dievča z mesta som bola ako Alenka v krajine zázrakov spoznávania všetých úskalí vedenia takéhoto hospodárstva.... Pamätajte si moje nadšenie, o pár rokov už zmizne ako gáfor a zostane len otrepaná rutina....
Spomenula som už miesto, zvieratá, okolnosti, ale zabudla som na základnú ingredienciu skvelej roboty... Ľudí. Tých, ktorí ma sprevádzali každý deň, a vďaka ktorým sa vždy chcem vrátiť. Nenadarmo aj človek je zviera a bez stáda to ďaleko nedotiahne. Nuž tak chcem poďakovať tým, ktorý ma podržali, keď bolo zle, tým, s ktorými sme robil hlúposti, tým, ktorí ma veľa naučili, aj tým, vďaka ktorým bolo týchto pár dní dlhým maratónom smiechu...
Nuž dúfam, že tieto vydarené týždne nenastavili latku príliš vysoko. V auguste sa ide znova a teším sa ako malé dieťa na Vianoce (alebo koníky na ovos :D)
Absolútne zničená a stále v posetli zalezená Divožienka
Trillian :D
Trillian :D
Komentáre